Ikigai sa dnes takmer vždy predstavuje cez diagram so štyrmi prekrývajúcimi sa kruhmi – čo milujete, v čom ste dobrí, čo svet potrebuje, za čo vám zaplatia – s priesečníkom uprostred označeným ako „ikigai“. Tento diagram sa vo väčšine článkov, prezentácií aj koučovacích programov prezentuje ako tradičný japonský nástroj na hľadanie životného zmyslu. Realita je iná.
Odkiaľ sa diagram naozaj vzal
Diagram pôvodne vytvoril okolo roku 2011 španielsky autor Andrés Zuzunaga ako nástroj na hľadanie „purpose“ (zmyslu, cieľa) – bez akejkoľvek súvislosti s Japonskom. Britský bloger Marc Winn v roku 2014 stredový pojem v diagrame premenoval z „purpose“ na „ikigai“, inšpirovaný prednáškou o dlhovekosti na Okinawe, ktorá tento pojem spomínala. Táto jediná zmena slova sa odvtedy rozšírila natoľko, že sa diagram dnes bežne prezentuje ako „japonský recept na zmysel života“ – hoci ide o západný koncept, ktorý si len požičal japonské meno.
Skutočný pôvod pojmu
Autorka, ktorá pojem ikigai skutočne systematicky spracovala, je menej známa než diagram, ktorý sa s jej menom nikdy nespájal. Bola ňou japonská psychiatrička Mieko Kamiya, ktorá koncept rozpracovala v knihe O zmysle života z roku 1966. Knihu písala na základe rozhovorov s pacientmi trpiacimi malomocenstvom a skúmala v nej, čo spôsobuje, že človek má pocit, že jeho život stojí za to žiť.
Nešlo teda o hľadanie priesečníka štyroch vonkajších podmienok, ale o podstatne širšiu a náročnejšiu otázku – odkiaľ sa berie pocit zmyslu vo chvíli, keď človek čelí strate takmer všetkého, čo predtým definovalo jeho identitu a spoločenské postavenie.
Čo ikigai obsahuje – a čo nie
V bežnom japonskom chápaní môže byť ikigai nájdené vo vzťahoch, koníčkoch, každodenných rituáloch, remesle alebo v drobných chvíľach radosti, bez toho, aby muselo obsahovať kariérny alebo príjmový rozmer. Prvok „za čo vám zaplatia“, ktorý je v západnom diagrame jednou zo štyroch rovnocenných podmienok, sa teda v pôvodnom koncepte vôbec nevyžaduje.
Časť popularity pojmu súvisí aj s výskumom dlhovekosti. Rozsiahla kohortová štúdia Ohsaki (Sone a kol., 2008) zistila súvislosť medzi silne vnímaným pocitom ikigai a nižšou mierou úmrtnosti v sledovanej populácii. Ide však o koreláciu z jednej observačnej štúdie – nie o dôkaz priamej príčinnej súvislosti, a rozhodne nie o dôvod prezentovať ikigai ako „tajomstvo dlhého života“, ako to robí veľká časť populárnych textov na túto tému.
Prečo je ten rozdiel dôležitý v praxi
Rozdiel medzi diagramom a pôvodným konceptom nie je len historická poznámka. Má priamy dopad na to, ako sa dá s ikigai reálne pracovať.
Diagram so štyrmi kruhmi nie je zbytočný – ako nástroj na premýšľanie o kariére a smerovaní funguje pre veľa ľudí dobre. Problém nastáva vtedy, keď sa prezentuje ako niečo, čo treba raz „nájsť“ alebo „vyriešiť“ presným priesečníkom štyroch podmienok. Pôvodný japonský koncept nič také nevyžaduje. Ikigai v Kamiyinom zmysle nie je cieľová stanica, ktorú treba objaviť raz a naostro – je to skôr opakovane sa objavujúci pocit, ktorý sa mení s vekom, okolnosťami aj fázou života.
To má konkrétny dôsledok pre každého, kto sa cez diagram frustruje: ak sa niekomu nedarí nájsť presný priesečník štyroch kruhov, nemusí to byť zlyhanie hľadania. Môže to byť znak, že samotný rámec kladie nesprávnu otázku. Namiesto „kde sa pretínajú štyri podmienky“ môže byť užitočnejšia pôvodná, jednoduchšia otázka: čo robí, že sa mi tento deň, tento týždeň, toto obdobie života zdá stáť za to žiť? Odpoveď sa nemusí dať zredukovať na kariéru ani na peniaze – a podľa pôvodného konceptu ani nemusí.
